Rovnodennosť je astronomický termín pre okamih, keď stred obrazu Slnka na nebeskej sfére prechádza jarným bodom alebo jesenným bodom. Predtým nastávala rovnodennosť často aj 21. marca, ale v 21. storočí sme ju mali naposledy v roku 2011. Znovu bude tento dátum aktuálny až od roku 2102. Od tohto dňa sa noc skracuje a deň predlžuje, čo trvá až do letného slnovratu, kedy je deň dvakrát dlhší ako noc.
Prečo k takému javu dochádza? Dobu obehu Zeme okolo Slnka nemožno vyjadriť celým počtom dní. Priechod medzi dvoma po sebe nasledujúcimi priechodmi Slnka tzv. jarným bodom trvá 365 dní 5 h 48 min 45,7 s, teda 365,2421956 dňa. Súčasný kalendár používa na korekciu tohto problému prestupné roky – lenže ani to nie je úplne ideálne. Zjednodušene povedané, tri roky máme deň o 5 h 48 min kratší a každý 4. rok pridáme 24 hodín. V skutočnosti by sme ale mali pridať len 23 h 15 m 2,8 s. Takže sa vykonávajú ďalšie korekcie podľa pravidiel, ktoré vymysleli naši predkovia. Avšak faktom je, že si Zem obieha podľa svojho av dôsledku toho sa rôzne posúva aj jarná rovnodennosť.
Ako slávili jarnú rovnodennosť naši predkovia
Oslava jarnej rovnodennosti sa považovala za jeden zo štyroch hlavných sviatkov v roku a sprevádzal ju niekoľkodňový cyklus sviatočných obradov. Jednalo sa významný medzník v živote, kedy končila nadvláda zimy a bolo treba sa s ňou dôstojne rozlúčiť, aby mohol prísť nový život, obnovil sa jeho kolobeh, bolo miesto pre všetko nové a začínajúce. Ľudia žili v spätosti s prírodou a samozrejme veľmi dobre poznali jej zákonitosti. V čase jarnej rovnodennosti prebiehali rôzne slávnosti; slávil sa návrat života na Zemi.
Jedným z hlavných obradov bolo vynášanie starenky Zimy (Smrtky, Morany, Mareny), ktorej figurína bola spoločne so všetkým starým a nepotrebným spálená, poprípade hodená do vody či zakopaná do zeme. S poďakovaním a vďačnosťou za všetko, čo priniesla, prebehla symbolická rozlúčka, ktorá uvoľnila miesto pre tzv. prinášanie nového leta do dediny. Za týmto poetickým a zreteľne výrečným názvom sa skrýva ďalší snáď už zabudnutý obrad. Hneď po prepustení Zimy prinášali dievčatá naopak späť do dediny pentľami ozdobenej rašiacej ratolesti, často kombinovanej s malou bábikou predstavujúcou bohyňu jari Vesnu. Celý sprievod prechádzal dedinou za spevu, tanca, s radosťou nad znovuzrodením.
Podobne dôležitým a cenným rituálom bola ochrana klíčiacich semien v krajine, ktorá zaisťovala budúcu úrodu, rovnako tak ako spomienka na zosnulých, ktorí boli vnímaní ako ochrancovia budúcej úrody. Nechýbala ani obradná jarná očista, pri ktorej sa ľudia šľahali zelenými ratolesťami a polievali pramenitou živou vodou. Obľúbenou činnosťou bolo aj farbenie vyfúknutých vajíčok a ich pomaľovanie magickými symbolmi. Potom sa vajcia preťahovali ceremoniálnym ohňom, a nakoniec sa doma zavesili nad postele (a tiež v stajniach) ako talizmany plodnosti.
Zdroj: https://www.kudyznudy.cz/aktuality/pro-nevsedni-zazitek-do-sedlecke-katedraly-nanebev
