Najkrajší darček princeznej Štefánií k jej 120. narodeninám

_DSC9410.JPG

V HISTORICKÝCH PRIESTOROCH STARÉHO MESTA NÁJDETE NOVÚ REŠTAURÁCIU - ŠTEFÁNKA BY PULITZER®. PRI PRÍLEŽITOSTI JEJ OTVORENIA SME VYSPOVEDALI ZNOVUOBJAVITEĽOV ŠTEFÁNKY – pánov Eduarda Šišku a Andreja Gogolu, KTORÍ JEJ PRINAVRÁTILI NOBLESU A ELEGANCIU.

 

Pred 2 rokmi ste pri rozhovore so Sphere tvrdili, že nechystáte nič radikálne nové. Veľa sa však zmenilo...

A: Také najväčšie sa zmenilo, že sa mi narodila dcéra. (smiech) Blahoželáme! A: Aj tebe sa narodilo, nie? Pribudla k Pulitzer Family reštaurácia Štefánka, takže máme vlastne už 6 detí – musíme sa im venovať... Čo stojí za vznikom Štefánky by Pulitzer? A: Bolo to nečakané. Nemali sme v pláne otvoriť niečo také – dá sa povedať veľké, krásne a reprezentatívne. Samozrejme, teraz je reštaurácií milión, mož- no aj lepších a kvalitnejších, ale jednoducho duch Štefánky je jediný tu a nikde inde. Takže tí, čo tieto priestory a históriu poznajú, vedeli, aké to tu bolo a zažívajú teraz ten rozdiel. Zatiaľ máme len výborné a kladné odozvy, aj čo sa týka vinárne...

 

Ako dlho ste Štefánku rekonštruovali?

A: To sa ani nepýtajte, to nám nikto neuverí... Bolo to 9 týždňov čistých prác, búracích, opravných, nových. Jednoducho, keďže ide o pamiatkovo-chránenú budovu, nemohli tu byť žiadne obrovské zásahy. Išlo len o opravy, výmenu inventáru, zariaďovanie, dolaďovanie, veľa investície a úplne to dostalo nový rozmer. Štefánka predtým mala iný motív a nechali ju časom úplne upadnúť. Návštevnosť bola cca 20 – 30 ľudí denne. Nebolo tu nič, čo by zákazníkov pritiahlo, alebo o týchto priestoroch nevedeli. My sme sa tu rok predtým boli náhodne najesť, veď išlo o konkurenciu. Potom sme sa úplnou náhodou dozvedeli, že bývalý majiteľ vôbec nebol spokojný s tým, kto to tu prevádzkuje a taktiež náhodou sme si dali nezáväzné stretnutie. Slovo dalo slovo, a fakt nečakane sa všetko začalo riešiť. Nakoniec nám ex-majiteľ povedal, že on by túto reštauráciu nikdy neurobil tak, ako to je dnes, ale že je to krásne a že je spokojný. Mali sme šťastie v tom, že tento pán bol umelec, že Štefánku chcel zachovať, jej históriu. On to pochopil celé...

E: Architektúru robila naša dizajnérka, ktorá nám riešila všetky naše doterajšie prevádzky. Prišla, pozrela si miesto a povedala: „Je to nádhera”. Štefánku navrhla veľmi pekne a príjemne. Všetko, čo tu vidíte, je špeciálne vyrobené.

A: Všetko je tu v novom šate, je však aj niečo, čo sme zachovali: napr. z kuchyne slimáky, ktoré sa jedli najviac na Francúzskom dvore... vlastne už v Rakúsko-Uhorsku.

 

Čo sa týka vinárne, chcete sa v budúcnosti vrhnúť aj týmto smerom?

A: Vínam sa viac venovať? To asi nie, netreba toho veľa miešať. Stačí, koľ- ko ich je na prevádzkach – v každej je iné rozdelenie, vždy iná ponuka. Na vína sú tu someliéri, takže tou cestou sa nechceme uberať. Veľa ľudí ani nevedelo, že Štefánka naozaj skrýva krásnu vináreň, ktorá je tu, ako kolega hovoril, už od roku 1897 - teda 120 rokov. Žiadne zabudnuté vínko sme tu žiaľ zatiaľ nenašli, aj keď stále hľadáme. :-)

 

Ako často máte ochutnávky vín?

A: Vína sme prispôsobili prvkom rakúsko-uhorskej monarchie, máme vína teda najmä rakúske, slovenské, české i maďarské. Sú rozlievané, takže každý ich môže ochutnať. Tieto ochutnávky kvalitných vín, ktoré sú aj cenovo dostupné, máme raz mesačne. Aktuálne organizujeme ochutnávky vína aj jedla, teda degustácie pre maximálne 35 až 40 ľudí, aby to malo vôbec zmysel.

 

Akou formou si môžu ľudia rezervovať účasť na ochutnávkach?

A: Rezervácie sú buď na Facebooku, ale rovnako aj mailové či telefonické.

E: Pravidelne máme aj orchestrálne večery s hudbou. Všetky podujatia, ktoré organizujeme nájdu návštevní- ci na našej Facebookovej stránke. Postupne chodí viac ľudí, čo nás teší!

 

Prezradíte nám tajomstvo úspešného fungovania reštaurácii na Slovensku?

A: Máme 3 reštaurácie, ale sme na to len dvaja. Podstatné je, že nás to baví, pretože keby nás to nebavilo, už by tu boli namiesto nás prevádzkari. Aby niečo fungovalo, musia byť spokojní zamestnanci, ľudia a všetko bude v poriadku. Jednoducho si reštaurácie vieme riadiť, ustrážiť a veruže mať 3 reštaurácie nie je žiadna sranda. Je to komplikované, ale dali sme sa do boja a je to náš koníček. Štefánku berieme ako taký „darček“ po desiatich rokoch ťažkej práce. Dôležité je milovať to, čo robíte...

 

Témou nášho magazínu je „Kvalita nie je luxus“ – aký je Váš postoj na túto tému? Beriete to tak, že jedlá, ponúkané v reštauráciách, by automaticky mali pozostávať z kvalitných surovín, alebo naopak sa stretávate s myšlienkou, že kvalita je v dnešnej dobe naozaj pridanou hodnotou?

E: Kvalita je automatika, žiaden luxus. Luxus v kuchyni už dnes nie je. My si svoje suroviny vyberáme, najviac slovenské, čerstvé a chladené...

 

Akú kuchyňu máte celkovo najradšej?

E: Ja naozaj všetky...

A: Edo žije zdravšie - šaláty a cestoviny sú Edove. Ja mám rád všetky tie ťažké nezdravé jedlá, najmä tie slovenské. Už sa teším, keď budeme robiť zabíjačkové hody. Nevyzerám na to, ale ja veľmi veľa zjem. Ktovie, kedy sa to začne prejavovať.

 

A zákerná otázka nakoniec – ak by ste mali ísť na popravu, aké jedlo by bolo vaše posledné? Išli by ste sa najesť do Štefánky a potom sadnúť do vinárne?

E: (smiech) No môže byť ...a koľko chodové menu to bude? (tiché premýšľanie). Bolo by dôležité, čo by bolo v ponuke...

A: Viete, ak by som robil napríklad v drogérií, tak vám odpoviem rýchlejšie, ako keď robíme, to čo robíme a je toľko jedál. Strašne veľa vecí ma postupne napadá, je to veľmi ťažké. Určite by to bolo niečo kvalitné, na 100 % by tam patrila držková, dobrá a kvalitná. Bude to kvalitná poprava, nie luxusná, takže tá držková určite.

 

Článok bol prevzatý z magazínu LIFESPHERE, str. 4, prezentácia Štefánka by Pulitzer