Hovorí sa, že lepšie je niečo raz vidieť na vlastné oči, ako o tom tisíckrát počuť.

 obrázok po prekliku.jpg

A tiež, že  spomienky je to jediné, čo nám nikto nikdy nemôže vziať. Preto cestujeme. Aby sme spoznávali, aby sme zažívali, ochutnávali a aby sme raz mali na čo spomínať.  A samozrejme, aby sme si po celoročnom pracovnom maratóne odpočinuli.

 

A je úplne jedno, čo si kto pod pojmom odpočinok predstavuje, pretože i v cestovaní platí „koľko ľudí, toľko chutí“. Môžeme sa len tak s knihou váľať na pláži, môžeme prekonávať kilometre na bicykli alebo pešo, môžeme visieť v horách na lane, zjazdiť divoké rieky, putovať po historických pamiatkach alebo objavovať dávno zabudnuté civilizácie a kraje. Každému čo jeho jest. Dôležitejšie je, s kým cestujeme. Teda skôr, či sú naši spolucestujúci naladení na rovnakú nôtu ako my. Či majú približne rovnaké predstavy, a to nielen čo sa destinácií týka, ale taktiež finančných možností. Pokiaľ sú pre nás vysnenou métou  historické pamiatky, múzea, výstavy a koncerty vážnej hudby, nemá zmysel sa lámať v páse a presviedčať sami seba, že tohtoročná dovolenka strávená v sedle cestného bicykla v Pyrenejách s kamošmi, ktorí takto jazdia už roky, pre mňa bude tým pravým. Nebude. Taktiež nemá zmysel sa vydávať s partiou kúpeľných švihákov pretancovať topánky na Ibizu, keď najvyššou devízou je pre nás ticho, kľud a meditácia. Tým nechceme povedať, že by človek nemal občas vystúpiť zo svojho tieňa a nemohol skúsiť niečo nového, niečo, čo ešte nikdy nezažil a čo ho oproti všetkým jeho zvyklostiam láka. Určite mohol! Len je dobré si byť vedomý toho, že to nemusí dopadnúť úplne podľa našich predstáv, nech už z akýchkoľvek dôvodov. A že keď to neodhadneme, môžeme dovolenku pokaziť nielen sebe, ale i tým, ktorí cestujú s nami. Že sa dá stráviť skvelá dovolenka v tuzemsku, o tom niet pochýb. A tohtoročné, viac než horúce, leto presvedčilo veľa z nás, že je skoro zbytočné a kontraproduktívne trmácať sa stovky alebo tisíce kilometrov za slniečkom, keď ho doma máme viac než dosť. A tiež máme záhradky, hory, lesy, veľa kúpalísk, pamiatok a iných turistických atrakcií.

 

Pokiaľ ale vyrážame do sveta, obzvlášť mimo Európu, je vhodné a žiadúce ctiť nielen zákony danej zeme, ale tiež jej zvyklosti, vrátane tých náboženských. Nikoho nezaujíma, či som zarytý ateista. Keď vstupujeme do budhistického chrámu, proste si musíme vyzuť topánky a sadnúť si tak, aby chodidlá nikdy nesmerovali smerom k soche Budhu, pretože sú pre budhistov nečisté. Aj v Spojených arabských emirátoch platí mnoho obmedzení ohľadne obliekania žien, ale tiež ohľadne vzťahov medzi mužom a ženou na verejnosti. Napríklad v Dubaji sme boli upozornení, že muž a žena sa nesmú verejne držať za ruky, inak sa dotýkať alebo dokonca bozkávať! A to ani v prípade, že sú právoplatnými manželmi. A ruku na srdce, my Slováci sme doslova preborníci v nedodržiavaní pravidiel a zákonov. Avšak, občas  musíme v takomto prípade počítať i s fatálnymi následkami. Slovo dovolenka vo svojom pôvodnom, význame znamená dopriavaná.

 

Doprajme si teda to, čo nás urobí šťastnými a čo v nás zanechá pamäťovú stopu.  Nezabúdajme, že zmysel cestovania nie je v tom, aby sme v čo najkratšom čase videli a zažili čo možno najviac, ale aby sme si tie zážitky vychutnali. Nejde o ich množstvo, ale o náš pôžitok. A menej býva niekedy viac. I na cestách.

 

Dobré rady nad zlato

- Vždy je dobré zakúpiť si pred cestou kvalitného sprievodcu, ktorý nám bude pri našom pobyte nápomocný a môže nám ušetriť mnoho nedorozumení a horúcich chvíľ.

- Do mobilu si uložiť telefón najbližšieho konzulátu a tiež emergency.

- O tom, že by sme sa mali pred každou cestou informovať o nutnosti očkovania a že by sme si mali vybaviť cestovné poistenie s ohľadom na konkrétnu destináciu i činnosť, ktorú tam hodláme robiť, nie je treba asi polemizovať. Hovorí sa, že šťastie praje pripraveným. A pokiaľ ide o zdravie, platí to dvojnásobne!